Vitajte!

Tak toto je moja stránka, stránka človeka menom Zdenko Remeň, mimochodom, človeka veľmi slušného a skromného:P. Stránka, na ktorej sa pokúsim podeliť sa s vami o seba, o svoje myšlienky a o to, čo mám rád :) Veľa informácii je pomerne intímneho charakteru, ale rozhodol som sa ich predsa zverejniť. Nehanbím sa za ne, som to ja. Nerozvíjal som ich do hĺbky, takže kľud. Ale pár ľudí určite prekvapím. Pretože aj ja mám svoj tajný život a kúsok z neho na tejto stránke odhaľujem.

Pohodlne sa usaďte a prečítajte si to, čo chcete a neprečítajte si to, čo nechcete. Nikoho nútiť nebudem, ale všetko, čo čítate, pozorne sledujem a aby toho nebolo málo, tak na záver musíte absolvovať kvíz! :D

Malá poznámka: Stránka nebola robené pre krásu, ale skôr ako technologické demo (javascript) niekedy v roku 2011 a od vtedy v nej bolo upravených len pár informácií.

A ešte vás poprosím, či sa vám moja stránka páči, či nie, napíšte na ňu recenziu, podporte ma ťuknutím na nejakú reklamu, či stlačte jedno z nasledujúcich tlačidiel. Ďakujéééém :P

Hehe, že kultúru! :)

Čo sa ráta do kultúry? Návšteva pubu? Občasná kina, divadla, plesu, múzeí, ochutnávky vína, zoo, nejakého festivalu, prírody, motorskárskeho zrazu, či športového podujatia? Tak okrem toho plesu,ma teoreticky môžete nájsť všade, ale v poslednej dobe na kultúru nezostal čas. Zostala tak papučová a krčmová :P. Ale ak je niekto na tom podobne a chcel by to zmeniť a bojí sa to zmeniť sám, tak sa ozvite a pozvite ma. Rád pozvanie príjmem :)

Ak ku kultúre rátate aj hudbu, tak moju hudobnú kultúru si môžete preveriť tu.

Áno, spomienky!

Veľa ľudí spomína na minulosť ako na niečo krajšie a lepšie ako to, čo sa deje v prítomnosti. Jednoducho tzv. staré dobré časy. Moje spomienky sú trochu iné. Je pravda, že v minulosti bolo niečo lepšie, ale niečo aj horšie. Takže moje spomienky sa skôr upínajú na ľudí. Stretol som vo svojom živote veľa príjemných ľudí, s ktorými sa môj osud na malú, či dlhšiu chvíľu preplietol. A sem tam sa preto moje myšlienky obrátia aj smerom k nim a k spoločnej minulosti. S malým nádychom nostalgie a s otázkou, aká je ich prítomnosť, pretože sa väčšinou sa naše cesty tak nejak prirodzene rozišli a už sa nestretávame. Veľmi rád by som im napísal, zavolal, stretol sa, ale potrebujem čas aj na seba a nevedel by som skĺbiť svoj svet s tým minulým a prípadnou jeho malou obnovou. Preto mi to prepáčte! Ale ak toto čítate a máte občas podobný pocit, že by bolo vhodné pretrhnuté putá a nite nadviazať, neváhajte a skúste to!

To ale neznamená, že sa nestretávam s ľudmi mojej minulosti. Presnejšie, že nie sú niektorí stále súčasťou mojej prítomnosti. Napr. bývalí spolužiaci zo základnej školy a naše pravidelné Matuzalem party :) Ale stále sú obdobia a ľudia v mojom živote, s ktorými sa nitky úplne pretrhali a už sa asi nikdy nenadviažu. Možno raz niekedy nájdem čas a naberiem odvahu a skúsim to aj sám...

Techniku

Jojo, IT sa vo mne nezapre. Zbožňujem technické somarinky. Malé hračky, elektronické stavebice, čokoľvek, pri čom sa zobudí vo mne malé dieťa, čo by chcelo zistiť ako to funguje, prečo to svieti, hrá, tiká, či podobne. Moji rodičia a starí rodičia by vedeli spomínať. U babky, ešte ako malé dieťa, ktoré nechodilo ani do škôľky, som mal skrinku, kde boli odložené veci, ktoré som rozobral a už nikdy neposladal. Nechajte ma samého so skrutkovačom :D

Teraz sa to ale našťastie prejavuje inak. Či nanešťastie? Napríklad tak, že nech idem čokoľvek kupovať, tak naštudujem materiály, preštudujem charakteristiky a snažím sa vybrať v danej triede to najlepšie. A je jedno, či ide o kuchynský robot, mp3 prehrávač, auto, či TV. Ale klamal by som, že to je vždy. Napr. ponorný mixér som zobral prvý, ktorý sa mi páčil a mal trochu väčšiu výbavu za prijateľnú cenu.

Zhrniem sa:P Hľadám skoro vždy niečo, čo má najlepší pomer cena/výkon a tuším nielen v technických veciach :)

Jedlo a varenie

Zbožňujem jedlo a je to na mne vidieť :) A zbožňujem varenie.

Ale pekne po poriadku. Najskôr k jedlu. Prejavuje sa to rôzne, ale stačí ma vidieť v reštaurácii. Skoro vždy si vyberám ako posledný lebo sa neviem rozhodnúť. Väčšinou hľadám nejakú špecialitu, čo som ešte nikdy nemal. A tak vyberám, preberám, rozmýšľam a často príde čašník a ja ešte nič. Ale podobne je to aj v iných oblastiach, jednoducho mám rád nové nevyskúšané veci a rád experimentujem.

A varenie? Podobne ako jedlo. Najlepšie niečo, čo som ešte nikdy predtým nevaril. Ono to tak niekedy aj dopadne, xixi. Ale väčšinou je to jedlé. A sem tam sa po tom aj zalizuje. Inak teraz si urobím malú reklamu, pretože na uchovávanie receptov som si založil vlastnú stránku, ktorú nájdete niekde tutok: Recepty od Gina

A nakoniec, jedlo a varenie síce zbožňujem, ale našťastie sa dá jesť aj bez priberania. Dôležitá je skladba jedla, takže nebojte sa jesť ryby, zeleninku, ovocie a chudé mäsko a raz za čas vynechajte rezeň a sladkosti a bude to! :P

Milujem lásku.

Zvláštne spojenie, že? Milujem lásku vo všetkých podobách, aj keď to často nedávam najavo. A neviem, prečo mám pocit, že tak nejak láska vymiera. Že prejavy sa vytrácajú, že je menej bozkov, vidím menej ľudí ako sa prechádzajú spolu ruka v ruke, vidím menej rodičov ako sa hrajú s deťmi, vidím menej detí ako sa hrajú medzi sebou, vidím menej ... lásky. Dokonca mám niekedy pocit, že ju už ani nevidím, že sa stratila. Že je tu iba každodenný zhon niekam za bohatstvom a na bohatstvo v duši sa zabúda.

Svet sa podľa mňa stáva príliš individualistickým. Každý vyzdvihuje výkony jedincov, dokonca aj tie, ktoré sa bez tzv. nosičov vody nezaobídu. Ale bez tých nosičov vody, bez obyčajných ľudí, ktorí sú nenápadní, ale prinášajú do spoločnosti malé nenahraditeľné časti, tak bez nich by to nebola spoločnosť.

Ale to som odbočil. Dieťa si svoj vzťah s matkou buduje na základe dotykov. Malých drobných nežností. Rovnako by sa mal podľa mňa budovať vzťah aj medzi dvomi ľudmi. Dotyk znamená dôveru. Nežnosti, objatia a bozky patria k tomu. Prečo väčšinu ľudí, ktorých stretám, dotyky skôr odpudzujú? Alebo je to len môj pocit? Toto je téma nadlho. Jednoducho zbožňujem malé nemateriálne prejavy lásky. Ťažko to popísať, moje myšlienky sú dnes zmätené, snáď niekedy nabudúce to rozviniem, prípadne pokecajme osobne :)

Mojou najväčšou láskou sú dve baby. Niečo o nich nájdete na mieste, kde je zverejnené zvečnenie našej lásky.

Haluze.

Podľa mňa, raz za čas nejakú tú haluz, na spestrenie života treba urobiť. Zbožňujem veci a deje netypické, nečakané, sem tam šašovské, sem tam s erotickým nádychom, sem ta niečo, čo vyzerá ako z relácie Skrytá ulica. Podarovať ružu neznámej žene na ulici. Zahrať si nejakú rolu v bare (napr. osamelý námorník). Sadnúť si do detského kútika a tváriť sa ako 5-ročný. Vystreliť si z kamaráta. Jednoducho urobiť haluz, prekvapivú, ktorá niekoho zabaví, poteší, ale pár ľudí si pri nej asi zaťuká na čelo. Hlavou mi lietajú neustále nápady a neustále ich krotím. Predsa len, nie každý to berie s rezervou. Ale sem tam sa to pretrhne. Máš tiež zvláštne nápady a nemáš ich s kým realizovať? Pridaj sa :P

Dotyky, nežnosti a bozky.

Jednoducho milujem sledovať ako na toto všetko reaguje druhá osoba. Paradoxne si túto časť užívam viac ako samostatný akt ;) A rád to zneužívam. A už dosť, toto môžu čítať aj malé deti.

Malú spoločnosť.

Malú spoločnosť ľudí, ktorí si navzájom dôverujú a vedia sa zabaviť. V takej sa cítim najlepšie, ale s vekom tých spoločností a príležitostí je pomenej. Predsa len pribúdajú iné starosti, rodina, deti a mnoho ľudí má problém nájsť si čas, aby sme sa stretli. A asi aj ja už pomaly starnem :) Ale som rád, že ešte pár ľudí sa vie stretnúť a vieme sa odreagovať.

Foto - nostalgia

Pár spoločných fotiek, ktoré mi spôsobujú nostalgickú náladu ;)

Foto - momentky

Pár väčšinou vlastných momentiek z vlastného života:)

Foto - ja

Áno, aj toto som bol alebo som ja...

Hudba

Ako sa vyvýjal môj hudobný vkus? Stále platí, že mnohé veci, čo som počúval pred 15 rokmi, si veľmi rád vypočujem aj teraz. Tu sa nachádza pár pesničiek, ktoré mám stále rád. Každá pesnička pochádza z nejakého albumu, ktorý mám napočúvaný x-krát. A mnohé sa sem ani nedostali. Ale môžete si urobiť malý prehľad toho, čo sa mi páči:) Sú to síce len krátke ukážky v horšej kvalite. Ak chcete viac, pozrite si napr. môj kanál na Youtube :) alebo si ich vyhľadajte napr. na Groovesharku.

Video

Pár mojich a pár mojich obľúbených videí. Presnejšie, je tu aj pár hudobných, ktoré sa nezmestili do Hudby.

Malý kvíz o mne.

Iba z toho, čo sa nachádza na tejto stránke. Takže ak sa vám chce, preverte si, čo ste sa o mne dozvedeli. Stačí ťuknúť sem a odpovedať na pár otázok. :)

Kto som?

To je otázka! Ale túto otázku nechám zodpovedať iným :P. Ale možno vám pomôže krátky životopis :DDD

Volám sa Zdenko Remeň. Narodil som sa. To kukáte, čo? Detstvo som prežil v malej dedinke na úpätí pohoria Tríbeč, ktorá sa volá Krnča. Miesto, kde sa muchy otáčajú a líšky dobrú noc dávajú. Aby ste mali predstavu, kde to je, čo to je, môžete si kuknúť mapu v časti Kde ma zastihnete?

Väčšiu časť "školstva" som prežil zase v Topoľčanoch. Pár dôkazov nájdete medzi fotkami. A som veľmi rád, že mi z tohoto obdobia zostali nielen pekné spomienky, ale aj dobrí kamaráti.

Potom prišla anabáza v Bratislave. Neberte to úplne doslovne, pretože bola popretkávaná mnohými dobrými ľudmi, zážitkami, blbosťami a blbôstkami, na ktoré veľmi rád spomínam, ale koniec bola moja bitka o Waterloo. A ako pri nej skončila nadvláda Napoleona, tak aj ja som bol životom tvrdo posadený na zadok. Ale moja Sv. Helena bola dobrovoľná a volala sa Krnča. Opäť :)

A noví priatelia, nové zážitky, veľa nových fotiek., nezabudniteľné roky v práci pre Slovenskú sporiteľnu v kolektíve plnom nezabudnuteľných báb :P (ježišenko, baby, prepáčte, že vás tak málo chodím navštevovať), ale hlavne som po čase našiel sám seba. A keď ma pocit, že sa už nemám kam pohnúť, opäť naplnil, rozhodol som sa hľadať šťastie znovu v Bratislave. To sa písal rok 2005.

A tak trávim chvíle striedavo na Krnči, striedavo v Bratislave. Opäť sa v práci vyformoval perfektný kolektív ľudí, pričom z väčšiny z nich sa stali moji priatelia a trávime voľné chvíle aj mimo práce. A ešte stále trochu naivne verím, že ľudia sú vo svojej podstate dobrí a v tomto malom klamstve ma dennodenne presvedčujú dve moje lásky, s ktorými som sa rozhodol stráviť zbytok života a pevne verím, že z dvoch lások budú tri, či štyri :P

Čo robím?

Neplechu! Blbosti, somariny a hlavne chyby! Jednoducho prinášam každodennú radosť pre ľudí okolo seba :P No a keď nerobím hlúposti, tak robím veľké h... Čiže som lenivý jak šľak :)

A pracujem pre jednu malú IT firmu. Síce som začal ako IT technik, lebo som si potreboval trochu oddýchnuť od ľudí, ale nakoniec ma to dohnalo. Ľudí mám rád a milú, úzku spoločnosť, pri ktorej sa človek dokáže odreagovať od každodenných problémov, málokedy odmietnem. A možno aj preto som sa v práci dostal na čelo takej malej skupinky ľudí :) Celé sa to volá delivery management a ja som delivery manager. Preložte si to kľudne ako poštár. Len ja nenosím listy, ale služby pre našich klientov.

Ako vyzerám?

Zvedavci! Chcete ozaj vedieť ako vyzerám? Blázni! Tak si dohodnite stretnutie! Kontakt na mňa nájdete niekde na stránke, ale najskôr doporučujem si pozrieť moje fotky, ktoré sa tu tiež povaľujú. A aj keď si aj potom budete myslieť, že to zvládnete, tak to vynásobte dvoma a až potom sa rozhodnite pre osobné stretnutie:P